Starší dorastenci

Po úžasnom výkone na palubovke Tatrana Prešov sa naši chlapci stali Majstrami Slovenska v sezóne 2015/2016. Zápas bol napínavý až do konca, rozhodlo sa až z posledného 9 mestrového hodu, ktorý premenil náš Vajk Pomichal. Chlapcom gratulujeme a sme na nich veľmi hrdí!

Video zo zápasu tu

Foto zo zápasu tu

Tatran Prešov - ŠKP Bratislava 24:24 (10:10)

Zostava a góly ŠKP Bratislava: Gálik, Mihálik - Mráz 1, Bugár, Janoška 1, Šátek, Chlepko, Prokop 6, Tomášek 3, Román, Šimboch, Popelka 4, Tribula, Pomichal 4, Hájnik, Petráš 5

Hodnotenie trénera Petra Kostku: „Ak takmer rok trvajúcu ligovú sezónu rozhodne jediný gól, navyše z posledného voľného hodu po uplynutí riadneho hracieho času, je jasné, že napínavejší priebeh by nenapísal ani samotný Alfred Hitchcock. Časy sa zmenili. Dlhodobo poctivou prácou sme vrátili mládež ŠKP Bratislava na hádzanárskej mape Slovenska na miesta, ktoré jej patria. Už nie sme ľahkým tréningovým súperom Tatrana Prešov. Sme družstvom, s ktorým je potrebné počítať a rešpektovať ho. Samozrejme, priebeh súťažného ročníka 2015/16 naznačuje, že ligový primát by si zaslúžili oba tímy a bez potrebnej dávky šťastia by sme mohli pokojne smútiť my. Na to netreba pri všetkých oslavách a radostiach zabúdať. Pokora a skromnosť nás dostali na dnešné pozície. Na zápas sme sa svedomito pripravili. Do Prešova sme cestovali už v sobotu. Neriešili sme však hádzanú, ani taktiku, nevytvárali na seba žiadny tlak. Večer sme si pozreli nádherný film o neuveriteľnom úspechu podceňovaného amerického hokejového tímu na olympijských hrách v roku 1980 v Lake Placid. Videl som na chlapcoch, ako si filmové útržky neustále spájali s našou hádzanárskou realitou a už vtedy, v sobotu večer, som cítil, že tento tím má ešte väčšiu vnútornú silu, ako som si myslel. Domácich sme chceli ubehať. To bol základný zámer. Vedeli sme, že ich káder je nesmierne kvalitný, ale nie široký. Naopak, my sme chceli alternovať viacero hráčov na všetkých hráčskych funkciách s cieľom udržať vysoké tempo zápasu. No musím úprimne priznať, že toto nám nevyšlo. Dôležitosť zápasu sa neraz podpisovala na sebavedomí hráčov a najmä ochote riskovať. To tak býva, že ak sa hrá o všetko, nie je to ani tak o krásnej hádzanej ako o mentálnej odolnosti. Navyše nás rozhodilo veľa vylúčení, kvôli ktorým sa hra kúskovala a my sme nemohli hrať tempo hádzanú. V celom priebehu prvého polčasu sme mali množstvo šancí súperovi utiecť na viac ako 5 gólov, ale hlúposťami a slabou koncovkou (dva 7m hody, tri náskoky z priestoru pivota) sme Prešov vrátili do zápasu, hoci sme vedeli, že posledných 10 minút oboch polčasov bude najviac zraniteľný a unavený. Druhý polčas bol hrou nervov. Nám začala odchádzať obrana v priestore zadákov, kedy sme nedôsledne bránili spoluprácu strednej spojky a pivota. Zneisteli sme, navyše sme nemohli do útoku striedať Andreja Petráša na vzdialenú stranu ihriska, čo bol problém. V 50. minúte zápasu sme dokonca prehrávali o 4 góly. Chlapcom som však stále veril. Videl som, že niektorí hráči domácich už melú z posledného. Kľúčovým krokom bola výmena unaveného Lukyho Gálika, ktorý chytal celú sezónu famózne, za čerstvého Iva Mihálika, ktorý sa neuveriteľne chytil a nakopol družstvo. Rotácia väčšieho množstva hráčov sa ukázala ako rozhodujúca. Po vylúčení domáceho Miloša Šárpatakyho sa otupila sila domácich, naopak my sme sa opäť začali dostávať do čistých šancí. Opäť sme však pri nepremenených vyložených šanciach Doda Tomáška, Maťa Tribulu a Miška Mráza pokúšali osud. Napriek tomu sme dokázali vyrovnať a už to bolo kto z koho. Záver bol hektický, neuveriteľný a bláznivý. V čase 59:18 nám domáci stolík odobral loptu po vymyslenom team time-oute, čo potvrdilo aj video, ktoré som si pozrel okamžite po návrate domov. Domáci 10 sekúnd pred záverečným hvizdom skórovali, hoci po úžasnom zákroku Mihálika sme mali mať odrazenú loptu, ale vzhľadom na záver zápasu to Vajkimu Pomichalovi odpúšťam . Po zbytočnej šarvátke a vyhrotených emóciách som zobral v čase 59:50 team time-out. Museli sme riskovať, potrebovali streliť gól. Na ihrisko sme poslali 7 hráča, ale gól sme nedali a vybojovali iba voľný hod. A zrazu gól. Neuveriteľné. Vajk ako správny kapitán a líder ukázal genialitu. Samozrejme, z ďalších 50 hodov by asi gól v takto vypätej situácii nedal, ale teraz dal a my sme sa stali majstrami SR ! Chlapcom za celý rok ďakujem. Nebolo to vždy ľahké, neraz sa vyskytli konflikty a padli aj tvrdšie slová. Veľa sme trénovali, niekedy až na hrane únosnosti. Ale pre tento pocit a radosť sa to oplatilo. Ďakujem nášmu klubu, všetkým trénerom a funkcionárom, ktorí nám vytvorili výborné podmienky pre športový rast. A špeciálne ďakujem rodičom, ktorí utešene zaplnili prešovskú halu a vytrvalo nás povzbudzovali. Počas celého roka boli úžasnou oporou. Veľké veci neprídu len tak, treba si ich zaslúžiť a najmä vážiť. Poďakovanie patrí aj Tatranu Prešov. Pre mňa sú stále veľkým šampiónom, ktorý nás neustále inšpiroval a motivoval sa ku nemu priblížiť. Rivalitu, aká medzi nami panuje, zdravú a korektnú, naša mládežnícka hádzaná potrebuje. Chlapci, ďakujem!“

Mladší dorastenci

Tatran Prešov - ŠKP Bratislava 32:22 (17:10)

Zostava a góly ŠKP Bratislava: Koller - Varga, Budinský 2, Parolly 1, Modrovský 5, Balga, Chebeň 1, Bartovič, Horváth 3, Nováček, Kišš 5, Nyársik 2, Otočka 1, Viest 2, Brlai

Hodnotenie trénera Ľubomíra Orosza: "Posledný zápas tejto sezóny bol po stránke psychickej koncentrácie a mentálnej odolnosti najťažším v doterajšej hráčskej kariére našich mladších dorastencov.

Napriek tomu, že som chlapcov na túto skutočnosť upozorňoval, nemohol som od nich očakávať, že sa vyrovnajú  s výbuchom radosti po neuveriteľnom závere zápasu starších kamarátov a klubových spoluhráčov. Výsledok, ale aj samotný zápas emočne vyčerpal všetkých v hale. Nás navyše s pozitívnym pocitom zadosťučinenia.

Napriek tomu som v očiach chlapcov videl neuveriteľnú túžbu potvrdiť pred našimi fanúšikmi v Prešove, že aj oni vedia hrať kvalitnú hádzanú. Žiaľ to odhodlanie z očí ustupovalo časom, ako sa odďaľoval začiatok zápasu. Darmo som sa domácich dopytoval kedy budeme hrať, na moju otázku nik „nepoznal“ odpoveď. A tak som prvý krát vo svojej športovej kariére zažil, že som nevedel ako hráčov na zápas rozcvičiť a pripraviť. Zápas sa napokon začal o trištvrte hodiny neskôrmako bol oficiálny začiatok, čo znamenalo, že chlapci mali za sebou už 75 minút strávených na palubovke. Ak k tomu pripočítam 5 hodín strávených v aute a spomínaný úspešný zápas starších dorastencov, tak tu hľadám hlavný dôvod zlého vstupu do zápasu. Tak, ako sa často krát počas sezóny ukázalo, v únave robíme chyby spôsobené zlozvykmi. Upadá koncentrácia a disciplína.

Začiatok sme začali zle. Rovnako aj súper a preto bolo otázkou kto sa s týmto stavom rýchlejšie vyrovná. U oboch súperov dominovali brankári u nás Miško Koller. Boli sme chybový v systéme, v prílišnej snahe rýchlo nakloniť misku váh na našu stranu sme boli v útoku hektickí, zbŕkli a nedisciplinovaní. Volili sme v rozohrávke najťažšiu alternatívu, čím sme pomáhali súperovi získavať náskok. Keď sa objavili drobné boľačky Ričiho Modrovského a Geryho Horvátha, spôsobené únavou z dlhého času, rozhodol som sa pre improvizáciu. Chalani už neboli schopní koncentrovane realizovať náš herný systém a preto som postupne dal priestor všetkým hráčom a hľadal optimálnu zostavu na ihrisku.

Druhý polčas ukázal aj určité náznaky zlepšenia, ale žiaľ skvelé momenty striedali momenty zlé. Divák, ktorí si prišiel  pozrieť hádzanú musel byť s mnohými akciami oboch družstiev spokojný, ale ten ktorý prišiel len kvôli nášmu víťazstvu bol sklamaný. Samozrejme ten prešovský spokojný.

Výsledok nie je odrazom rozdielu kvality oboch družstiev. Je to výsledok momentálneho stavu daného dňa a času v akom sa družstva nachádzali.

Mňa potešili mnohé pekné akcie každého hráča. Tie zlé nebudem spomínať, tie si nechám na tréning, ale tie pozitívne mi nedá nespomenúť.

Dlhodobo kvalitný výkon Miška Kollera, ktorý začal pri chytaní používať už aj rozum a poznatky z poznania hráčov. Riči Modrovský ukázal v druhom polčase neuveriteľnú dynamiku a schopnosť využiť priestor, ktorý mu spoluhráči vytvoria. Gery Horváth, ako správny kapitán ochotu pomáhať družstvu na každom poste kam som ho postavil, bojoval do poslednej minúty. Mário Chebeň ukázal, že na ihrisko patrí a že dokáže plniť zverené úlohy a že pokles jeho formy v závere sezóny bol len dočasným javom. Filip Nyársik tradične bojoval do poslednej chvíle na ihrisku, aj jeho tretie vylúčenie ovplyvnilo našu schopnosť otočiť výsledok. Maťo Nováček reagoval na všetky moje pokyny a zaskočil na každom poste bez zaváhania, ukázal neuveriteľný mentálny progres. Samčo Budinský po roku vzájomného trápenia ukázal všetkým v hale že vie dávať góly z krídla so zaľahnutím. Dany Varga veľmi poctivým a zodpovedným výkonom splnil moje predstavy, podobne ako Andy Balga, ktorý opäť technicky veľmi dobre pôsobil v obrane na dvojke. Feďko Viest 100% sedmičkár, z ťažkopádneho chlapca sa stal atlét, ktorý nezaostal v obrane a ani v útoku. Mário Otočka posledné kolá stratil streleckú formu, ale za snahu akú preukázal na ihrisku si zaslúži veľkú pochvalu, a verím že keď vymení zápasové trenky, tak sa mu vráti aj strelecká forma J.  Samo Bartovič, podobne ako ostatní chalani veľmi chcel a bojoval v obrane a v útoku pre družstvo. Samuelson Kišš ma potešil úspešnou snahou o streľbu z diaľky, tak ako vždy, poctivo drel pre kolektív. Lubenko Brlai sa snažil konečne strieľať z diaľky aj keď neúspešne ale pochopil, že to je jeho jediná šanca ako sa presadiť, svoju snahu odprezentoval aj v neobľúbenej obrane. Andrej Parolly naskočil do zápasu skôr ako očakával, bol aj strelecky úspešný a ukázal že bude dobrou posilou v budúcej sezóne.

Hodnotenie píšem pozitívne, lebo hráči družstva ktoré som mal tú časť trénovať a ktorému som sa rozhodol venovať si zaslúžia otvorenú, pozitívnu kritiku. Všetci urobili neuveriteľní progres. Počas celej sezóny sme sa vzájomne ovplyvňovali a vyvíjali a preto hodnotenie ukončím citovaním toho najpovolanejšieho, kapitána družstva: „Som rád a šťastný, aká sa z tohto družstva po začiatku sezóny kedy sme sa dali do kopy počas septembra, októbra, novembra, ....:-) od januára stal výborný kolektív kamarátov a spoluhráčov.“

A ja ďakujem všetkým ktorí boli s nami v Prešove.

Verím, že za sezónu sa budem môcť ešte raz poďakovať všetkým."