Začiatky

Zrod hádzanej v Telovýchovnom klube Národnej Bezpečnosti (TKNB) je úzko spojený so začiatkom povojnovej hádzanej na Slovensku. Už na jeseň roku 1946 Ľuboš Zeman, jeden z najagilnejších propagátorov tohto športu v Bratislave, navštívil pplk. Fr. Lipku a dohodol s ním utvorenie hádzanárskeho oddielu v čele s Jozefom - Ladislavom Petrovičom. Tajomníkom sa stal Michal Hrebíček a funkciu trénera prevzal Ľuboš Zeman.

Spočiatku mal oddiel len družstvo žien, ktoré sa už v roku 1947 stalo majstrom Slovenska. V súťažnom ročníku 1948-49 ženy tento úspech zopakovali a vybojovali si účasť v novoutvorenej celoštátnej lige. Na jeseň 1947 založili v TKNB aj družstvo mužov, ktoré o rok neskôr zaradili do slovenskej ligy. Mužstvo trénovali striedavo Ľ. Ronč a I. Farkaš. K štandardným hráčom patrili: Ružička-Šiška, Ronč-Koroptvička, Umysa-Farkaš a neskôr ešte Belovič (predseda oddielu v roku 1949-50), Trsťan, Zajac a známy basketbalový reprezetnant ČSR Milan Maršalka.

Keď  záujem mužov o hádzanú poklesol a ostatní prešli do iných oddielov v TKNB ostali iba ženy .
V Bratislave hrali potom muži v Cvernovke, Meopte, Kotve, Zdroji, VŠ, Spartaku Kovosmalt Petržalka a v Slovane Bratislava. Činnosť hádzanárskeho oddielu TKNB stagnovala.  Skutočný obrat k lepšiemu nastal v roku 1959, keď hádzanári Kovosmaltu Petržalka prestúpili vtedy už do Červenej hviezdy (ČH) Bratislava. Od tej doby sa datuje rozmach hádzanej v ČH.

Muži, ktorí v tom čase hrali v 2. lige si v Petržalke v areáli  futbalového štadióna svojpomocne vybudovali antukové hádzanárske ihrisko a pod vedením trénera Grossa v sezóne 1959-60 postúpili do 1. ligy. Po posilnení hráčmi Slovana Bratislava, v sezóne 1963-64, sa hádzanársky oddiel ČH zaradil medzi najväčšie v republike. Trénerom sa stal Zdeno Jašek. Ďalšou fázou v činnosti oddielu bolo vytvorenie dorasteneckých družstiev chlapcov a dievčat, ktoré sa čoskoro prebojovali medzi popredné celky v celoslovenskej lige.

Postupne sa však ukázalo, že jeden oddiel nedokáže zabezpečovať taký veľký počet hráčov a hráčok. A tak bolo rozhodnuté, že v ČH zostanú iba muži a dorastenci. Ženy a dorastenky prešli do bratislavského Slovnaftu. V Červenej hviezde v tom čase pôsobili skúsení funkcionári: Mráz, Lukáč, Koutný, Klčo, Sulo, Gross, Madara, Dr. Hájek, Frťala a ďalší. Trénermi postupne boli: Gross, Jašek a Kuchyňka.

Hviezdy hádzanárskeho neba

V sezóne 1959-60 postúpili hádzanári ČH Bratislava z C skupiny 2.ligy do 1.ligy s bilanciou stretnutí: 22 19 0 3  415:254. O tento historický úspech sa pričinili: brankári: Bulík, Breuer, hráči: Čaniga/104 gólov, Čáp/76 gólov, Uhlík/36, Keleši/31, Polák/30, Hanzlík/29, Kvetňanský/22, Ambruš/20, Tkáč/14, Gregor/14, Berta/11, Nádaský/6, Malý/5, Ciccuto/5, Baňár/4, Čemuška/4, Janošec/2, Muller/2. Po ročnom účinkovaní v najvyššej súťaži však vypadli a v ďalšom období sa pohybovali striedavo na špici 2.ligy alebo chvoste 1.ligy.

Ústrednou postavou tohto obdobia bol Ladislav Gross. Bol predovšetkým výborný rozhodcom, zapáleným organizátorom a trénerské remeslo bral skôr ako zábavu i keď z hádzanej mnoho vedel a bol dobrý kouč. Aby mohol zároveň trénovať i vo Viedni, v závere jeho pôsobenia v ČH ako tréner oficiálne figuroval hráč Čaniga. Po štyroch sezónach v roku 1963 Grossa na trénerskom poste vymenil Zdeno Jašek,. Vo svojej práci čerpal z poznatkov z odbornej literatúry a zahraničných prameňov. Prejavil sa ako erudovaný tréner, ktorý dokázal hádzanársky tréning urobiť pestrým a veľmi zaujímavým. V sezóne 1963-64 boli ČH Bratislava pridelené vojenské miesta v športovej rote. Prvým vojakmi-hádzanármi boli František Bako, Július Harbulák, Štefan Jevčák. Neskôr okrem 4 vojenských získali hádzanári pre športovcov i 2 inštruktorské miesta, čím sa začala fáza „socialistického profesionalizmu“. Po krátkej ére, keď hádzaná bola iba záujmovou činnosťou viacerých nadšencov, sa tak hádzaná stala skutočne rezortným športom. Pre hádzanú v ČH bolo od začiatku typické, že v mužstve každoročne dochádzalo k výrazným hráčskym pohybom.

Prvým profesionálnym trénerom v ČH bol Jozef Kuchyňka. V postupnej profesionalizácii mužstva zaviedol systém a dôsledný denný režim. Bol trénerom, pod vedením ktorého hádzanári ČH stabilizovali svoju výkonnosť a na dlhšie obdobie sa etablovali v 1.lige. Na začiatku 70-tych rokov, v závere svojho nepretržitého sedemročného pôsobenia (do funkcie trénera sa neskôr ešte niekoľkokrát vrátil), sformoval základy najúspešnejšieho mužstva v histórii hádzanej ČH.  To potom pod vedením Ladislava Šestáka, ktorý do Bratislavy prišiel z Prešova, za prispenia Františka Bulíka v roku 1973 vyhralo Slovenský a Československý pohár, získalo prvý majstrovský titul a v sezóne 1973-74 si úspešne počínalo i v medzinárodnej pohárovej súťaži PEM(semifinále). Následne pod vedením Františka Baka hádzanári ČH Bratislava získali v lige primát ešte 2-krát (1974-75 a 1975-76).

Chod oddielu zabezpečovala plejáda dobrovoľných funkcionárov. Alexander Lukáč, Dušan Koutý, Dušan Klčo, Ján Sulo, Ladislav Klein, Jozef Madara, Milan Chudovský, MUDr. Július Hájek, MUDr. Michal Ondrkal, MUDr. Peter Bruha, František Harna, Hynek, Mrázek, Štefan Sedláček. Vyvrcholením  starostlivosti štátu o šport bolo zriadenie Strediska vrcholového športu FMV v roku 1974. Jeho prvým náčelníkom sa stal Ing. Július Beňa-Gajdoš, hádzanú dostal na starosť Ing. Gabriel Haško.