1. Ako si sa dostal k hádzanej?
Pochádzam z hádzanárskej rodiny, keďže obidvaja moji rodičia hrávali tento nádherný šport. Avšak moje kroky k nej neboli až také priame. K hádzanej som sa dostal až potom, čo som na začiatku piatej triedy ZŠ skončil s hokejom. Bol som živé dieťa a doma som nevedel obsedieť. V tom čase môj ocino trénoval starších žiakov v Martine, tak som sa rozhodol vyskúšať, či by bol tento šport aj niečo pre mňa. Vždy som mal rád rýchle a dynamické športy, kde nechýba aj nejaká tá tvrdosť. Keďže toto všetko hádzaná v sebe má, veľmi rýchlo som si ju obľúbil a dnes nedám na ňu dopustiť.
2. Ako dlho si hral v ŠKP a ako hodnotíš pôsobenie v tomto klube?
V ŠKP som pôsobil 6 rokov. Za túto dobu som tu spoznal množstvo ľudí. Našiel som si tu veľa priateľov, s ktorými ešte aj dnes udržiavam kontakt a som veľmi rád, keď sa po dlhšom čase opäť vidíme. Po hádzanárskej stránke mi pôsobenie v klube dalo tiež veľa. Veľa som sa tu naučil a postupne som tu rozvíjal a zdokonaľoval svoje schopnosti, čo mi umožnilo posúvať sa ďalej v hádzanárskej kariére.
3. Kam smerovali tvoje kroky po ukončení pôsobenia v ŠKP a prečo?
Po ukončení pôsobenia v ŠKP moje kroky smerovali do topoľčianskeho AGRA. Táto zmena prišla z dvoch dôvodov. Prvým z dôvodov bol akýsi vnútorný pocit, že nastal čas na zmenu, aby som sa mohol ďalej zdokonaľovať a posúvať sa tak bližšie k svojim cieľom. Druhým z dôvodov bola moja ctižiadostivosť, ktorá patrí k mojim vlastnostiam. Mojím cieľom po dokončení vysokej školy bolo dostať sa do zahraničia a keďže mi už ostával len posledný rok a ja som túžil rozlúčiť sa so Slovenskom s medailou, rozhodol som sa pre Topoľčany, ktoré mali družstvo s vysokými predpokladmi naplniť túto ambíciu. Čo sa nakoniec potvrdilo. Po ukončení štúdia tak moje kroky ďalej viedli konkrétne do Nemecka, kde už rok nastupujem za klub Eintracht Hildesheim.
4. Aký je tvoj doposiaľ najväčší úspech v hádzanej?
Každý úspech ma vždy teší, ale tým najcennejším je momentálne pre mňa možnosť obliecť si reprezentačný dres, reprezentovať svoju krajinu.
5. Ako vyzerá tvoj súčasný tréningový proces? Čo robíš cez deň okrem hádzanej?
Trénujeme každý večer v hale, ale keď je náročnejší program tak namiesto tréningu v hale zaradí tréner nejaký regeneračný výbeh. Okrem toho máme 2-3krát do týždňa silový tréning. Naopak , keď je program voľnejší, rád si doňho zaradím nejaký individuálny tréning navyše. Okrem hádzanej mi momentálne veľa voľného času zaberá jazykový kurz, ktorý mám 4-krát v týždni doobeda, 3-4 hodiny. Zvyšný voľný čas sa čo najviac snažím tráviť s mojou priateľkou Dominikou, ktorú tiež veľmi rád chodím podporovať na jej zápasoch, ktorá je tiež hádzanárkou.
6. Aké sú tvoje ciele, čo plánuješ do budúcnosti? Rozmýšľaš nad návratom do ŠKP?
Najbližším cieľom je pomôcť môjmu družstvu postúpiť späť do druhej nemeckej ligy, keďže v dôsledku horšieho začiatku v prvej časti sezóny sa nám nepodarilo naplniť túto ambíciu už tento rok. Nad návratom na Slovensko momentálne ešte neuvažujem, ale človek nikdy nevie. :)
7. Čo by si chcel odkázať fanúšikom a mladým ŠKP-ákom?
Aby si stanovili ciele a postupne sa ich snažili napĺňať a tým sa približovať bližšie k svojim snom. Či už v tom hádzanárskom alebo aj osobnom živote. Aby každý deň na sebe pracovali, a k tomu prispôsobili aj všetko ostatné, lebo hádzaná nezačína a nekončí len počas tréningu, ale je to hlavne životný štýl. Určite sa im to raz vráti.
Pozdravujem celú hádzanársku rodinu.
